Rozhovor: O významu seskupení BRICS a také o Letní škole BRICS 2025 v Johannesburgu jsme hovořili se slovenskou vysokoškolskou pedagožkou Lucií Hubinskou.
Nové platformy spolupráce globálního Jihu začínají výrazně ovlivňovat mezinárodní dění. Na počátku září proběhla v Johannesburgu Summer School BRICS 2025, která se konala souběžně se summitem Šanghajské organizace spolupráce v Číně.
Na této akci zaznívala slova o spravedlivějším mezinárodním řádu, o potřebě nových narativů v politice i o odvaze mladé generace představit si budoucnost jinak.
Z České republiky se nezúčastnil nikdo. Slovensko tam reprezentovala jediná účastnice – Lucia Hubinská, vysokoškolská pedagožka, aktivistka, komentátorka a publicistka. Rozhodla se sdílet své zkušenosti se čtenáři časopisu !Argument. Přinášíme vám rozhovor, ve kterém jsme se jí zeptali na její dojmy a názory.
Rozhovor pro nás připravil Jaroslav Růžička.
Jaroslav Růžička: Co je to Letní škola BRICS a kde konkrétně probíhala?
Lucia Hubinská: Letná škola sa tento rok konala na University of Johannesburg v Južnej Afrike, symbolicky v krajine, ktorá BRICS predsedala. Škola BRICS by sa dala charakterizovať ako výchovno-vzdelávacie podujatie, ktoré je zamerané predovšetkým na mladú generáciu expertov z krajín Globálneho Juhu – takzvaných „bricsológov“, budúcich diplomatov, tvorcov politík, akademikov, ale aj aktérov z vládnych a mimovládnych inštitúcií.
Je to fórum, ktoré slúži na formovanie novej generácie, pripravené pôsobiť v meniacom sa multipolárnom svete. Platforma BRICS sa tu prezentuje nielen ako ekonomicko-politický blok, ale aj ako priestor intelektuálnej výmeny a ideového zakotvenia pre nový globálny poriadok.
Podujatie spája akademikov, odborníkov z praxe a riadiacich zastupiteľov s mladými účastníkmi prostredníctvom prednášok, seminárov, spoločenských diskusií, ale aj praktických simulácií. Tento rok dominoval formát Model BRICS Simulation na tému Payment Systems and Financial Cooperation: The Use of Local Currencies among BRICS Member States. Táto simulácia reflektovala dôležitú agendu BRICS, ktorou je snaha o vytvorenie vlastných platobných systémov nezávislých od západného SWIFT-u, podporu obchodovania v národných menách a zníženie závislosti od amerického dolára.
Tieto iniciatívy nie sú len technickým detailom, ale sú súčasťou širšej snahy o odolnosť voči jednostranným sankciám a budovanie suverénnejšej finančnej architektúry pre štáty BRICS.
J.R.: Jak jste se dostala k účasti a co pro vás osobně znamenalo být jedinou účastnicí ze Slovenska?
L.H.: Minulý rok som sa zúčastnila podobného podujatia, BRICS letnej školy v Moskve a odvtedy som súčasťou medzinárodnej siete mladých aktérov, ktorí sa téme BRICS aktívne venujú. Takéto prepojenia neskôr uľahčujú prístup k informáciám o ďalších príležitostiach, ale v zásade sú tieto školy otvorené – môže sa prihlásiť každý, kto má seriózny záujem o tému.
Záujem o BRICS ako sieť spolupráce medzi krajinami Globálneho Juhu je veľký. A osobne pre mňa účasť ako jedinej zástupkyne zo Slovenska znamenala veľkú zodpovednosť. Predstavovala som nielen seba, ale aj určitú perspektívu regiónu strednej Európy, ktorý je síce geopoliticky naviazaný na Západ, ale zároveň hľadá nové možnosti spolupráce a obchodu v rámci meniaceho sa sveta. Vždy sa snažím prehlbovať priateľstvá a rozvíjať dobré vzťahy. To je môj príspevok k verejnej diplomacii Slovenska.
J.R.: Veřejně jste uvedla, že to pro vás bylo „osamělé i motivující“. Můžete popsat konkrétní situace, kdy jste tyto pocity zažila?
L.H.: Áno, táto skúsenosť bola v istom zmysle osamelá. Predovšetkým preto, že v prostredí, odkiaľ pochádzam, je BRICS stále vnímaný ako niečo marginálne alebo dokonca kontroverzné. Aj keď verejný diskurz sa pomaly mení a stále viac ľudí si uvedomuje, že globálny poriadok sa mení, reálna aktívna angažovanosť je zatiaľ zriedkavá.
U mladých ľudí je to ešte ťažšie – pretože v tomto životnom období je silná potreba byť súčasťou dominantného prúdu, skupiny, „mainstreamu“. Heterodoxné myšlienky, ktoré spochybňujú zaužívané rámce, sa presadzujú pomaly.
Zároveň to bolo veľmi motivujúce. Pretože niekto musí začať. BRICS je projekt v pohybe, ešte stále sa formuje, a to znamená, že tí, ktorí sa doň zapoja dnes, môžu reálne ovplyvniť jeho podobu. Ako sa hovorí – železo treba kuť, kým je horúce. Preto byť aktívnou účastníčkou v čase, keď sa dejú dejiny to je niečo nesmierne podnetné.
J.R.: BRICS je na Slovensku i v Česku často vnímán s nedůvěrou – jako něco vzdáleného nebo dokonce hrozba. Co byste řekla lidem v obou zemích, kteří to takto vidí?
L.H.: Obavy z neznámeho sú prirodzené, ale realita je ale taká, že BRICS nemožno ignorovať. Tento formát vznikol ako reakcia na potrebu rovnováhy v globálnom riadení – ako protiváha unipolárnemu svetu, ktorý dlhodobo dominovali západné mocnosti. Toto si uvedomujú aj západní predstavitelia, napríklad fínsky president po samite Šanghajskej organizácie spolupráce povedal, že ak kolektívny Západ nepríde s viac kooperatívnou a dôstojnou zahraničnou politikou, voči týmto krajinám, túto „hru“ prehrá.
Čísla hovoria v prospech BRICS: pôvodná päťka BRICS – Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika – reprezentovala 42 % svetovej populácie a 31,5 % globálneho HDP. Po rozšírení o ďalších 5 krajín tento blok zastupuje už 46 % svetovej populácie a približne 37 % HDP. A tu hovoríme len o 10 krajinách sveta z celkových 195.
Slovensko aj Česko sa teda musia začať pozerať na svet realistickejšie a menej ideologicky. EÚ ani USA nie sú „celý svet“. V skutočnosti reprezentujú menšinu. A výzvy, ktorým čelíme – klimatická kríza, chudoba, nerovnosť, konflikty – sa dajú riešiť len kolektívne, nie cez deliace čiary „priateľov“ a „nepriateľov“.
BRICS je pre niekoho možno „vzdialený“, ale to neznamená, že je irelevantný. Práve naopak, teraz sa otvárajú nové možnosti, ako byť pri formovaní férovejšieho, inkluzívnejšieho a menej hierarchického svetového poriadku.
J.R.: BRICS má rozmanité členské státy s velmi odlišnými politickými systémy. Jak se to odráží v konkrétních debatách a rozhodnutích uvnitř této organizace?
L.H.: BRICS nie je homogénny blok, ale jeho sila je práve v tom, že združuje krajiny s odlišnými politickými a ekonomickými systémami. India je najväčšia parlamentná demokracia na svete, Brazília má silnú tradíciu sociálnych hnutí, Južná Afrika rieši svoje postkoloniálne dedičstvo, zatiaľ čo Rusko a Čína fungujú na centralizovaných modeloch. Považujem to za nesprávny spôsob myslenia, ktoré tu uplatňujeme, hovoriť o tom, že rozmanitosť alebo odlišnosť sú inherentná slabina. Myslím, že aj realita ukazuje opak a to, že práve diverzita je zdrojom príťažlivosti a sily BRICS.
V diskusiách sú rozdiely zreteľné – India a Čína majú pohraničné konflikty, Brazília zdôrazňuje potravinovú bezpečnosť, Rusko tlačí najmä na otázku energetiky. Napriek tomu dokážu nájsť spoločné ciele – zníženie závislosti od dolára, tlak na reformu OSN či posilnenie hlasu Globálneho Juhu v medzinárodných inštitúciách. Napríklad už viac než 70 % obchodu medzi Ruskom a Čínou prebieha v národných menách, čo je aj konkrétna odpoveď na sankčnú politiku USA.
Chcela by som ale objasniť tieto poznatky v našom kontexte. Trápi ma situácia ľavice na Slovensku. Ľavicové a progresívne hnutia u nás a v Európe sú často fragmentované – jedni zdôrazňujú odborovú agendu, iní klimatickú, ďalší sociálnu. Snažíme sa o ideologickú čistotu a hlavne neustále hľadáme nepriateľov tam, kde nie sú. BRICS ukazuje, že rozmanitosť nemusí byť slabinou, ak existuje rámec spolupráce a spoločný cieľ. To je lekcia, ktorú by sme mali uplatniť aj pri budovaní domácich koalícií.
J.R.: BRICS je spojován s rostoucím vlivem Globálního Jihu. Co si myslíte o ekonomických a politických změnách, které tento blok přináší na světovou scénu?
L.H.: Ekonomicky vidíme, že štáty BRICS zatiaľ obchodujú viac so Západom než medzi sebou. To je jedna z vecí, ktorú si uvedomujú a chcú to zmeniť. Kľúčovou ambíciou je posilniť vnútorný obchod a realizovať ho vo vlastných menách. Rusko a Čína už vo veľkej miere prešli na ruble a jüany, India testuje rupiu, Južná Afrika rand. Diskusia o spoločnej mene BRICS je zatiaľ víziou, no aj samotná myšlienka má geopolitický význam: znamená snahu oslobodiť sa od dominancie dolára.
Ďalším krokom je budovanie vlastnej finančnej infraštruktúry. Po roku 2022, keď Západ zmrazil časť ruských rezerv a odpojil Moskvu od systému SWIFT, sa ukázalo, že alternatívne mechanizmy sú nevyhnutné. BRICS preto pracuje na vytvorení nezávislých platobných kanálov. Pre mnohé štáty ako Irán je to existenčná otázka, pretože ak majú prežiť pod sankciami, potrebujú obísť finančné monopoly Západu.
Politicky je BRICS symbolom prechodu od unipolárneho poriadku k multipolárnemu. Pre menšie krajiny je to šanca mať suverénny hlas a nebyť len pasívnymi príjemcami rozhodnutí veľmocí. Nová rozvojová banka a rezervný mechanizmus CRA sú konkrétnymi príkladmi – poskytujú financovanie bez neoliberálnych podmienok, aké v 90. rokoch diktoval MMF.
J.R. Jakou roli podle Vás hraje BRICS v budoucnosti multipolárního světa? Jak tento nový globální řád ovlivňuje geopolitiku?
L.H.: BRICS sa stal synonymom multipolarity – a tým aj hlavným symbolom konca éry, ktorá začala po rozpade Sovietskeho zväzu. Po roku 1991 sa zdalo, že USA budú dominantnou mocnosťou bez konkurencie. Tento model unipolarity bol základom tzv. „starého svetového poriadku“ – svet bol organizovaný okolo západných inštitúcií (OSN, MMF, Svetová banka, WTO), ktoré síce mali globálnu legitimitu, ale v praxi odrážali záujmy Západu. Dnes je zrejmé, že táto éra skončila. Rozšírenie BRICS o Saudskú Arábiu, Irán, Egypt či Etiópiu ukazuje, že blok má príťažlivosť aj v regiónoch, ktoré boli desaťročia iba perifériou.
Multipolarita má konkrétne podoby. Vezmime si napríklad Etiópiu, ktorá bola ešte donedávna symbolom závislosti od zahraničnej pomoci, foreign aid, a teraz vstúpila do BRICS. Ide o jasný signál: aj tzv. periféria má právo určovať globálnu agendu. A keď Čína a India odmietli podporiť západné sankcie voči Rusku, dali tým najavo, že dôležité rozhodnutia sa už nerobia len v Bruseli či vo Washingtone. Západné mocnosti teda prvýkrát čelia faktu, že ich ekonomické a politické rozhodnutia nemajú automatickú globálnu platnosť. To znamená oslabenie sankčnej politiky ako nástroja geopolitického nátlaku – čo je pre USA a EÚ historická strata moci.
Slovensko a Česko môžu byť aktívnymi hráčmi, ak si trúfnu formulovať vlastné vízie, brániť svoje záujmy a budovať väzby aj mimo EÚ a USA. Ak budú len pasívne nasledovať rozhodnutia centra, zostanú perifériou bez hlasu. Multipolárny svet nečaká na tých, čo váhajú, naopak, zvýhodňuje tých, čo konajú.
J.R.: Jakým způsobem může BRICS ovlivnit mezinárodní obchodní toky a investice v budoucnosti?
L.H.: Najväčší zásah BRICS do globálneho obchodu môže prísť cez „dedolarizáciu“. Dolár dnes tvorí približne 58 % svetových rezerv – ešte pred dvadsiatimi rokmi to bolo vyše 70 %. Jeho podiel klesá a BRICS tento trend urýchľuje. Ak Saudská Arábia začne vo väčšej miere predávať ropu v jüanoch alebo iných menách, systém „petrodolára“, ktorý funguje od 70. rokov, sa začne rozkladať. To by znamenalo zásadné prekalibrovanie svetového obchodu, pretože dolár stratil by svoju výsadnú pozíciu ako univerzálne obchodné médium.
Zároveň sa menia samotné obchodné mapy. Rusko po roku 2022 dramaticky presmerovalo export – zatiaľ čo dovtedy putovalo viac než 40 % ruských energií do EÚ, dnes je hlavným odberateľom Čína a India. Čína sa stala top partnerom pre viac než 120 krajín sveta a rozvíja rozsiahle obchodné väzby v Afrike a Latinskej Amerike. Brazília zase prehlbuje spoluprácu s arabskými krajinami v oblasti potravín a poľnohospodárskych technológií. Nové partnerstvá sa tak tvoria naprieč kontinentmi – bez toho, aby museli prechádzať cez tradičné západné centrá.
Investície prichádzajú aj cez Novú rozvojovú banku BRICS, ktorá od roku 2015 schválila projekty za vyše 30 miliárd dolárov – od dopravných koridorov v Indii, cez solárne elektrárne v Brazílii, až po projekty vodnej infraštruktúry v Afrike. Rozdiel oproti MMF či Svetovej banke je zásadný v tom, že NDB neviaže pôžičky na neoliberálne podmienky. Pre krajiny Globálneho Juhu je to prvýkrát, čo majú prístup k financovaniu bez toho, aby museli privatizovať vodu, zdravotníctvo alebo znižovať sociálne programy.
BRICS tak neovplyvňuje len technickú stránku obchodných tokov, ale aj samotnú logiku investovania a spolupráce. Namiesto logiky „donor–príjemca“, kde jeden diktuje podmienky druhému, nastupuje logika „partner–partner“.
J.R.: Na závěr – co byste vzkázala čtenářům u nás, kteří se o BRICS zatím nezajímají? Proč by měli?
L.H.: Pretože BRICS tu je a je na vzostupe. Najviac by sa však všetci mali zaujímať o to, aké konkrétne výsledky prinesie, nech je to už BRICS alebo hocijaké iné spoločenstvo a veľmi opatrne a objektívne sa pozrieť na to na akých hodnotách je postavené a či má potenciál na riešenie súčasných problémov akými sú chudoba a nerovnosť, klimatická a environmentálna kríza, a vojenské konflikty.
Podľa mňa má BRICS obrovský revolučný potenciál, no bez nášho úsilia sa nepohne ani najmenší krok. Je jasné, že v rámci BRICS pôsobia rôzne sily a záujmy, preto je dôležité nedovoliť, aby si tento priestor privlastnili národní konzervatívci či pravica. BRICS môže byť naším spoločným antiimperialistickým a antikapitalistickým projektom. Ak chceme, aby priniesol skutočnú zmenu – a nie iba výmenu jedného hegemóna za iného – potom je aj na nás, aby sme sa aktívne zapojili a pomohli formovať jeho smerovanie.
